rubor

Len stopy a bič,

slzy v prachu,

chuť suchých pier,

piesok trhá ruky.

Píšeš dni,

hľadáš horizont za sebou,

a snáď si odpustíš,

načúvaš zvukom zamatovej struny.

Len jeden pohľad,

vieš, že nemáš všetko,

vieš, že máš niečo,

koniec. Nič.

Strácaš, čo bude.

Je.

Až po počiatok nádeje.

Cesta k pobrežiu.