rubor

Viem, že už nezmením to.

Áno viem, bolí to.

Mňa viac.

Možno nevieš to.

Keby aj?

Prepáč nestačí.

Čo na tom záleží?

Len slovo.

Počuť zvuk?

Nie, už nie.

Konečne?

Po okraj pocitov,

ďalej krok.

Cítim posledný bozk.

Iba prchavosť,

v nej je predbudúca minulosť.

Jemnosť vody v tvojom oku.

Nechcem to vidieť viac,

preto túžim.

Budem, bez teba,

troska, prach a krv.

Nie viac.

Neprosím.

Nežiadam.

Nemôžem.

Nechcem.

Bojím sa.

Len suchý dotyk,

kde je?

Plameň začal,

smäd ukončil.

Hrmot duše zavretej,

úžas rúk.

Pod stromom nechala si viac.

Ďalej sa dostať?

Cez zavreté dni?

A príjemná bolesť,

ostáva mi vôňa tvojich vlasov.

Nevydržím zmätok

a silu dám pre hmat.

Počkáš?

Odober o kus viac.

Neklam a netúž.

Nežiadaj, lebo som späť.

Odíď zo mňa,

nevracaj mi nič.

Hráč z padajúceho lístia trhá rumové kruhy.

Nevidíš slzy tam, kde sú.

Nevieš, nechci.

Udrieš konečne?

Otvor svetlu tmu.

Prosila si o to, čo si mala.

Stratila si niečo?

Sloboda túžby.

Tvoje sny z pary.

Nepozeraj predo mňa.

Máš to v sebe,

ale nechceš vedieť.

Strať. Seba, všetko.

Chvíľu.

Smer na mrak.