rubor

Prsty tvoje jemné

vnútro moje driapu,

radšej v pekle chcem znášať bolesť,

ako bez teba sniť v spánku

pohľad a dotyk srdca belie

vo škvaru mi krv práchnie

oči túžbou ťa strážiace
kŕmia mi ducha
a berú chvíle jestvovania.

Až kým šedý pach nezahatí pulz

a ostrý kov tekutou vášňou lesknúci sa
nezblíži sa s ňou
v jedno a jednu.
Cítim krutú bolesť, ale viem, že bez nej žiť,
nevedel by som už, i keď, áno,
ukrutná je,
ó láska.